reklama

O čom “ekológovia” nehovoria alebo náklady kjótskeho protokolu.

Globálne otepľovanie resp. globálna zmena klímy je téma, ktorá neustále vyvoláva emócie a vášnivé polemiky. A nečudo, veď závažnosť problému dáva na to všetky predpoklady. S globálnym otepľovaním je neodmysliteľné spojený Kjótsky protokol ako nástroj slúžiaci na zmiernenie negatívnych následkov zmien klímy. Kjótsky protokol zaväzuje štáty, ktoré ho ratifikovali znížiť emisie skleníkových plynov v rokoch 2008 –2012 o 5.2.% pod úroveň roku 1990. To ma mať za následok zníženie CO2 v atmosfére, spomalenie rastu priemerných teplôt a zníženie negatívnych globálnych zmien klímy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

 Aké však budú reálne výsledky ? To je prinajmenšom sporné. Aj v prípade, že by sa záväzky v Kjótskom protokole podarilo dodržať, v porovnaní so stavom „bez Kjóta" by bol rast globálnej priemernej teploty znížený len nepatrne. Do roku 2100 by bol teplotný rozdiel 0,11 – 0,21 stupňov Celsia t.j. oteplenie by bolo menšie cca 6%. (http://www.ucar.edu/news/record/#kyoto). Bez účasti USA a Austrálie bude výsledok ešte menší. Samozrejme názory rôznych odborníkov na mieru zníženia emisií v dôsledku Kjóta môžu byť rôzne, ale aj vedci naladení v prospech Kjóta, či ekologickí aktivisti sa nijako netaja tým, že Kjóto má byť len prvým krokom v procese znižovania emisií. Kjótský protokol z hľadiska prevencie negatívnych globálnych zmien klímy neprináša takmer nič.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

  Naopak sú s nim spojené značné ekonomické náklady. Plnenie Kjótskeho protokolu prinesie krajinám, ktoré sa k jeho plneniu zaviazali výrazne spomalenie ekonomického rastu. To sa zákonite premietne aj do tvorby nových pracovných miest. Posledný dostupný odhad Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) predpokladal, zníženie rastu HDP na úrovní 1,5 až 2 % svetového HDP. Čo to bude znamenať v praxi. Nemecko a Veľká Británia stratia po 300 000 pracovných miest, Taliansko 200 000 , Španielsko 600 000. ( Zdroj :ICCF, International Council for Capital Formation, prevzate z ČTK)Krajiny strednej Európy by vzhľadom na prepad výroby v 90 rokoch nemali pocítiť priame dopady, ich na export orientovane ekonomiky však rovnako pocítia spomalenie hospodárskeho rastu. Je otázne, či všetky štáty EU budú schopné dodržať svoje záväzky, Možné problémy už dopredu avizovali (Dánsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko). V momente kde sa ekonomické problémy ukážu ako zjavné, možno počítať s tým, že aj iné krajiny odstúpia od plnenia svojich záväzkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Napriek týmto ťažkostiam, by sa takéto spomalenie rastu mohlo vo svetle prognóz hrozivých následkov globálneho otepľovania javiť ako primeraná cena za spomalenie rastu priemernej teploty. S tým sú však spojený ďalšie problémy. Predpokladá sa, že jeden zo spôsobov akým budú európske podniky znižovať náklady na splnenie emisných cieľov bude presun výroby do rozvojových krajín. (Rovnako by postupovali aj americké podniky, čo bol jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo USA neratifikovali Kjótsky protokol ).Tých sa obmedzenia protokolu netýkajú a tak sa všetok rast udeje v krajinách ako Čína, India a iné rozvojové krajiny, ktoré nie sú viazané emisnými limitmi. Napriek k ekonomickým stratám v krajinách EU by tak k žiadnemu zníženiu emisií nedošlo, ba možno aj naopak . Existujú ekonomické štúdie ktoré predpokladajú, že každá na západe ušetrená jednotka skleníkových plynov, vyvolá rast skleníkových plynov o 1,5 až 1.7 jednotky v rozvojových krajinách. (prof. ekonómie Constantin Gurdgiev z Trinity College v Dublinu) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nedostatkom protokolu je, že nerieši situáciu v rozvojových krajinách. Prečo ? Z istého hľadiska je to pochopiteľné, rozvojové krajiny majú slabo rozvinutý priemysel a na vytvorení skleníkového efektu sa podieľali v oveľa menšej miere ako priemyselne vyspelé krajiny. Preto je logické, že odmietajú niesť náklady spojené s jeho znižovaním, pretože to by ešte viac utlmilo ich slabé ekonomiky. Pravdou však je, že medzi týmito krajinami je potrebné rozlišovať. Nachádzajú sa medzi nimi aj významní producenti skleníkových plynov. V nasledujúcich rokoch vzhľadom na rýchly rast ich ekonomik sa ich podiel na emisiách bude ešte zvyšovať. Typickým príkladom je Čína, ktorá v súčasnosti vykazuje najväčší hospodársky rast a pritom už dnes produkuje na jednotku HDP o 50-70% viac emisií ako USA. Podobne je na tom India, Brazília a ďalšie krajiny. Kjótsky protokol nerozlišuje medzi týmito rýchlo rastúcimi ekonomikami a skutočne zaostalými krajinami. To je aj dôvod prečo ho tieto krajiny ratifikovali. Nezaväzuje ich k ničomu, ba naopak vzhľadom na záväzky priemyselne vyspelých krajín, môžu očakávať ďalšie investície vo svojich krajinách. Signálom, že ani v budúcnosti sa neplánujú podriadiť prípadnému „ Kjoto 2,“, ktorý sa vzhľadom na všeobecne akceptovanú nedostatočnosť Kjotskeho protokolu dá očakávať je ich zapojenie do Ázijsko-pacifického partnerstva pre čistý rozvoj. Signatármi sú USA, Čína, India, Austrália, Japonsko a Južná Kórea. Spojené štáty a Austrália sú pri tom jedinými účastníckymi krajinami, ktoré nepodpísali Kjótsky protokol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, že sú signatármi aj Japonsko a Južná Kórea zasa dáva jasne najavo ani, že tieto krajiny, nie sú pripravené na ďalšie ekonomické straty, ktoré by prinieslo Kjóto 2.

 Nová spolupráca týchto krajín, ktoré podpísali pakt o energetickej a klimatickej politike, ktorý má mať potenciál podstatne zredukovať globálne emisie skleníkových plynov naznačuje, že v budúcnosti dôjde k preorientovaniu týchto krajín z politiky akceptovania Kjótskeho protokolu, prípadne iných dohôd stanovujúcich záväzne limity. Tento pakt je založený hlavne na technologických transferoch medzi signatármi, nezakladá žiadne záväzne limity, zameriava sa na rozvoj a rozširovanie moderných technológií a rozvíja politiku energetickej efektívnosti. Jeho podstata spočíva v jednoduchej filozofii, ktorú vyjadril zástupca ministra USA Robert Zoellick : „Nik nemôže proste prikazovať druhej strane, čo má robiť. Môžete to skúsiť, no nebude to efektívne, preto sa musíte pokúsiť rozvinúť záujmy a odmeny“. Samozrejme, že táto filozofia sa nepáči ekologickým aktivistom, ktorí oveľa radšej presadzujú produkty sociálneho inžinierstva. Skúsenosť nás však poučila, že jeho výsledky len málokedy naplnia naše očakávania, ba naopak často dosiahneme pravý opak toho čo sme chceli.

Jozef Jasaň

Jozef Jasaň

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý verí, že s humorom ide všetko ľahšie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu